Moja úcta k Panne Márii

Moja úcta k Panne Márii

Moja úcta k Panne Márii je vždy posilou a nádejou v mojom živote. Pocítila som už viackrát v živote jej blízkosť a príhovor. Už od detstva som sa k Nej utiekala s prosbou za moje povolanie a uzdravenie. Mali sme v dedine kaplnku a vždy v jej mesiaci máj sme sa chodievali s mamičkou modlievať a nosili sme k jej oltáru kvety. Pamätám sa, keď jeden opitý mládenec zrazil na motorke moju najmladšiu sestru Vierku, utiekol a jej život bol ohrozený a otecko nás vtedy poslal do kostola, aby sme prosili za jej uzdravenie. Prosila som vrúcne Pannu Máriu Lurdskú, aby nám ju uzdravila, a ten zázrak sa stal a sestra sa nám uzdravila. Dnes má rodinku a vychováva 5 detí a chválime Boha za príhovor jeho Matky.

Druhá skúsenosť s Nebeskou Matkou bola v Nitre, keď som pracovala s mladými v ZMM. Toto jej dielo sa malo rozvíjať, ale nemali sme potrebné prostriedky na to. Chodili sme po sponzoroch, ale bolo vidieť, ako sa Nepoškvrnená Matka stará o svoje dielo a svoje deti. Potrebovali sme pomoc pri vydávaní letákov a materiálov pre združenie a prosili sme ju o príhovor, aby nám poslala tých správnych ľudí do cesty, ktorí majú na to prostriedky a pomohli nám toto dielo rozvíjať. Boli sme s mladými na stretnutí so Svätým Otcom Benediktom v Kolíne nad Rýnom a na spiatočnej ceste v Ženeve sme mali prestávku, a mladí vo veľkej horúčave sa išli osviežiť do jazera. Jedna pani, ktorá si v miestnej doprave všimla, že náš autobus je zo Slovenska. Keď jej skončila služba, došla za nami a chcela nás pozdraviť a pozvať na večeru. Poďakovali sme jej za úžasné gesto, že v cudzom svete nám chcela pomôcť, mladí jej zaspievali, vzali sme ju do kruhu a porozprávali sa s ňou a podelili sa o naše zážitky z púte. Nakoniec nám dala veľký dar na podporu ZMM, bolo to presne na zaplatenie faktúry letákov, ktorú sme našli doma na stole a nemali sme to čím zaplatiť. Videli sme to ako prejav veľkej lásky našej Nebeskej Mamky – Panny Márie, že ona nenechá svoje dietky v núdzi, ale vždy sa postará.

Pomoc s novénou k Nepoškvrnenej Panne Márii.

Na východnom Slovensku v malej komunite sme zažili so sestričkami pomoc neba na príhovor Nepoškvrnenej Matky. Jedného dňa zazvonili na dvere fary Marek a Marcelka, že potrebujú duchovnú podporu, pomoc a radu. Dlho sme ich počúvali a rozpovedali svoj životný príbeh. Začali sa zdieľať, že od malička sa poznajú, kamarátia, sú susedia, ale ich rodičia sa vraj dlhé roky nerozprávajú pre nedorozumenie v problémoch s vyrovnaním polí a majetku. Ale stalo sa, že Marcelka a Marek svoj vzťah prehlbovali a nakoniec sa stalo, že to nezvládli a Marcelka čakala bábätko. Bola ešte neplnoletá, chodila na zdravotnú školu a Marek mi povedal, že potrebujú radu, že keď sa rodičia dozvedia, čo urobili, že to bude veľmi zle, že tam je veľká priepasť a nenávisť. Marcelka išla k lekárovi a ten im hneď navrhol interupciu, že ešte nie je plnoletá a nemá ukončenú školu. Medzitým začala krvácať, začali sme sa modliť celá komunita deviatnik k Nepoškvrnenej Matke s dôverou, aby sa všetky problémy vyriešili.

Marek – policajt mi povedal: “Sestrička, keď sa to naši rodičia dozvedia, čo sme vyviedli, tak ma zabijú od zlosti.” Povedala som, aby sme sa modlili spoločne, a že spoločná modlitba preráža nebesia. Povedal mi Marek, že keď nás Boh vypočuje, že to bude veľký zázrak, a že budú nesmierne šťastní. Po skončení novény som mu povedala, aby išiel za rodičmi Marcelky a povedal im celú pravdu. Veľmi sa bál, nechcel ísť, ale som mu povedala, aby sa nebál, že pred ním už tam išla Nebeská Matka a pripravila ich srdia, aby sa zmierili a odpustili si dlhé roky hnevu.

Dôverujme Márii a zažijeme zázraky, tak sa aj stalo. Rodičia ho privítali s tým, že už čakali, že sa oni dvaja sa vezmú. Bola svadba, obidve rodiny sa po dlhých rokoch zmierili, mladí prišli na faru zo svadby poďakovať za duchovnú podporu a pomoc. Povedali sme im, aby ďakovali Bohu za silu odpustenia a zmierenia rodičov a Nebeskej Matke, ktorá vypočula naše prosby. Keď sme opúšťali túto našu misiu, došli celá rodinka aj s malým Marečkom sa rozlúčiť so slzami v očiach, že nás tam Boh poslal, aby sme im pomohli.

Nech je Boh oslávený za tento dar a vyslyšanú prosbu.

Comments

comments