Mezinárodní bulletin (prosinec 2012)
Bulletin december 2012 (english).pdf
December 2012 – ročník 12 – číslo 90
Téma roka: „Daruj niečo zo seba podľa vzoru Márie!“
Zamyslenie
… v mojej ponožke
Je takmer nemožné hovoriť o Narodení Ježiša bez toho, aby som nespomenula moje detstvo. Narodila som sa v rodine, ktorá mi poskytla možnosť žiť kresťanskú tradíciu Vianoc rovnako ako i iné, menej kresťanské, tradície. Medzi tými rôznymi zvykmi a tradíciami chcem teraz skúsiť nájsť pravý význam Narodenia.
S radosťou spomínam na chvíle, keď sme po polnočnej omši sedeli pred krbom a pili horúcu čokoládu. Zostali sme tam, pokiaľ sa všetko drevo nezmenilo na popol a potom sme na rýmsu zavesili ponožky. Ihneď ako vyšlo slnko, utekala som ku krbu, aby som zistila, čo „Otec Noel“ vložil do mojej ponožky… a našla som rozličné darčeky.
Hoci sú to už tak dávne a takmer zabudnuté momenty, nachádzam v nich význam, ktorý mi pomáha viac porozumieť Narodeniu Ježiša.
Radovali sme sa: v dnešných časoch je krb nahradený ohrievačmi alebo radiátormi, zdielanie s rodinou pri pohári teplého mlieka je v mnohých rodinách vystriedané televíznym programom, počítačovými hrami a/alebo striktnou organizáciou.
Oheň, ktorý sa zmenil na popol: pred každou každou väčšou udalosťou je čas očakávania. Čas, ktorý nás mení a obnovuje. Nie vždy vieme, ako si vychutnať tieto momenty a aj ja osobne som veľmi netrpezlivá, keď sa jedná o čakanie…
Ponožky zavesené nad krbom: deti píšu list „Otcovi Noelovi“ a dospelí sa podľa toho rozhodujú, aké darčeky pre svoje ratolesti zaobstarajú. Ale deti sú napokon aj tak prekvapené tým, čo nakoniec dostanú. Zavesenie ponožky nad krb znamená, že sa chceme nechať prekvapiť dieťaťom Ježišom. Znamená to, že čakáme s bázňou na Jeho príchod.
Utekať ku krbu, aby sme videli: je zaujímavé sledovať, kam smerujú naše kroky v čase pre pred Vianocami, keď hľadáme tie najlepšie darčeky. Utekáme z obchodu do obhodu a zabúdame, že najdoležitejšie veci sa nenachádzajú v ponožkách pri krbe (pod stromčekom), ale v našich srdciach.
Našla som darčeky: darčeky, ktoré dostaneme nie sú vždy tými, o ktorých snívame. Keď sa to stalo mne, vždy tam bol niekto kto ma presvedčil o tom, že to, čo som dostala je v skutočnosti ten najlepší darček na svete. Tieto darčeky neboli kupované v zhone, iba aby niečo bolo. Často kvôli nim niekto musel tvrdo pracovať, aby si ho mohol dovoliť, prípadne ich vyrobil ručne… takéto darčeky mali potom pre mňa oveľa väčšiu hodnotu. Takto som sa naučila, že najdôležitejšou vecou nebol samotný darček, ale radosť pri rozbaľovaní, obeta pri príprave darčeka a láska, s ktorou je darček darovaný.
Nech nás tieto Vianoce nájdu otvorených pre prijatie Ježiša. Zaveste svoje ponožky nad krb, pretože Ježiš bude znovu narodený, a to je to, čo chceme.
Rita Bemposta
Medzinárodná dobrovoľníčka, ZMM
Komentáře