Překlad je převzat z www.zmm.sk.

Originál v angličtine si můžete přečíst na www.secretariadojmv.org.

Pre všetkých členov Vincentskej rodiny

A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. (Jn 1, 5)

Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista nech napĺňa vaše srdcia teraz a navždy!

Uvedený citát zo Svätého Písma, ktorý som vybral z Evanjelia sv. Jána, sa hodí na úvod našej adventnej meditácie. Toto ročné obdobie je časom, kedy sa dlhé slnečné dni stávajú kratšími a pochmúrnejšími. Blížiaci sa koniec roka nám ponúka príležitosť zastaviť sa, aby sme sa zamysleli nielen nad tým, čo sa udialo, ale aj nad tým, čo nás čaká. Zmeny sa očividne prejavujú na počasí, na míňajúcich sa dňoch, ale aj v tom, čo prežívame vo svojom vnútri, v hĺbke srdca.

Myslím, že Cirkev nám predkladá adventné obdobie aj z týchto dôvodov. V premenách času nám pripomína Božiu lásku, ktorá ostáva verná. Vtelením Ježiša nás Boh uisťuje o svojej stálej prítomnosti vo svete. V Ježišovi máme Boha, ktorý nás neustále sprevádza v jasných i temných chvíľach, v situáciách, kedy sa cítime bezpečne, ako i v neistých hraničných životných situáciách. Boh sa nám často zjavuje práve v týchto hraničných situáciách či «krajných medziach» nášho života.

Adventné čítania – ako podivuhodné zvestovanie Panne Márii, že sa má stať matkou Pána, dôstojný boj Jozefa pred prijatím tejto mimoriadnej skutočnosti, prosté narodenie Pána Ježiša v maštali, pokorné klaňanie sa pastierov, náhly útek Svätej rodiny pred hnevom a počínaním Herodesa – nám predstavujú život prežívaný v krajných situáciách.

Všetky tieto adventné úryvky nám ukazujú Boha, ktorý aj keď je skoncentrovaný na lásku Najsvätejšej Trojice, «zriekol sa seba samého» (Flp 2, 7), a stal sa človekom. Ježiš si vybral život v krajných situáciách, čím nám umožnil vstup do Božieho Kráľovstva a je paradoxom, že práve takýmto životom obnovil náš hlboký vzťah lásky s Bohom.

Ako generálny predstavený mám výsadu i zodpovednosť navštevovať svojich spolubratov lazaristov, dcéry kresťanskej lásky a členov medzinárodnej Vincentskej rodiny, a tým šíriť charizmu svätého Vincenta. Takto môžem podoprieť a povzbudiť tých, ktorí sa zriekli istôt a stability tohto sveta, aby šli slúžiť chudobným až po hranice možností a krajných medzí. Naozaj obdivujem mnohých spolubratov, dcéry kresťanskej lásky i členov Vincentskej rodiny, ktorí odvážne idú do temných kútov sveta, aby ich prežiarili Kristovým svetlom. Dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o niekoľko príkladov takéhoto spôsobu prežívania adventnej cesty svetla a nádeje.

V Čadskej republike, ktorá je jednou z najchudobnejších krajín Afriky, pôsobia Španielske dcéry kresťanskej lásky spolu s otcami lazaristami z Kamerunu, Madagaskaru a Kene. Pracujú v zapadnutej vidieckej oblasti, kde nemajú ani kostol. Ich «misionárskym chrámom» je vyvýšené drevené pódium s provizórnym stanom, ktorý je chránený veľkými mangovníkmi. Do tohto zabudnutého kraja prinášajú Ježiša a našu charizmu ľuďom, ktorým Božie Slovo a kresťanská láska tíši hlad a uháša smäd.

Vo Veľkej Británii som stretol «Vincentínov v partnerstve». Ide o združenie dobrovoľníkov v prospech chudobných, ktoré sa skladá z 10 hlavných organizácii a 13 združení. Spoločne sme sa modlili, uvažovali a diskutovali o tom, ako si osvojiť a odovzdávať ďalej vincentskú charizmu Božej lásky a služby chudobným. V mestách členovia združenia pracujú s chudobnými, s mládežou bez domova, s mentálne postihnutými a drogovo závislými, skrátka s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Snaha byť týmto ľuďom nablízku, postarať sa o nich a prejaviť im súcit, ich vedie aj za hranice až po Írsko, východnú Európu a Spojené Štáty. Pripájam internetovú adresu, ktorá viac hovorí o ich živote: http://www.vip-gb.org

Po osem hodinovom lete z Moskvy som sa dostal do Magadanu v Rusku. Zemepisne sa toto miesto zdá na konci sveta. V tunajšej misii pracujú dcéry kresťanskej lásky z USA a Poľska. Keď som dorazil do Magadanu, zaviezli ma do zabudnutého sveta väzenských táborov, kde som stretal ľudí, ktorí boli celé desaťročia predmetom neľudského zaobchádzania. V dobe Stalina bol Magadan konečnou zastávkou tisícou a tisícou sovietskych obyvateľov, ktorých označili za «nepriateľov ľudstva».

Dcéry kresťanskej lásky sa venujú tým, čo prežili a ktorých tam volajú «vyhnanci» z väzenských táborov. Počúvajúc ich životné príbehy im pomáhajú uzdravovať sa z toho, čo prežili. Jediný katolícky kostol v tomto kraji sa pre bývalých väzňov stal spoločenstvom viery s otvorenou náručou. Krása kostola Narodenia Pána s kaplnkou mučeníkov vzdáva česť nevyčísliteľnému počtu neznámych ľudí, ktorí zahynuli vo väzenských táboroch a životným príbehom svedkov, ktorí prežili. Kostol si môžete pozrieť na ich internetovej stránke: http://magadancatholic.org

Každá z týchto troch skúseností – z Čadu, zo združenia «Vincentíni v partnerstve» i z Magadanu – má v tomto adventnom čase svoje miesto v mojom srdci. Pripomína nám, že svetlo Kristovo prerazilo temnoty sveta, plného hriechu a utrpenia. Evanjelia štyroch adventných nedieľ nám pomáhajú upriamiť pozornosť na to, čo je podstatné pre učeníka, ktorý chce nasledovať Krista : «bedlivo očakávajte Krista» (Mk 13, 33) «pripravte cestu Pánovi» (Mk 1, 2); s dôverou, že «Bohu nič nie je nemožné» (Lk 1, 37) a «vydávaním svedectva o svetle» (Jn 1, 7). Všetky tieto evanjeliové úryvky nám poskytujú určitý návod na to, aby sa naša viera prejavovala skutkami po celý rok.

Adventná cesta bdelosti, nadšenia a dôvery, ktorá svedčí o evanjeliovej viere, bola pilierom v živote svätého Vincenta de Paul, ktorý našiel Krista tam, kde ho najmenej čakal: v hraničných situáciách, vo «vonkajších limitoch» svojho života. K obráteniu ho priviedli dve rozhodujúce skúsenosti: spoveď jedného chorého muža a spôsob, akým zareagovali farníci na jeho povzbudenie, aby poskytli jedlo a lieky istej veľmi chorej rodine. Tieto dve skúsenosti priviedli Vincenta ku Kristovi v chudobných. Len čo vstúpil do sveta chudobných, jeho život sa celkom zmenil. Od tej chvíle sa upriamil na nich a povzbudzoval k tomu aj svojich vstúpencov:

«Neupierajte svoj zrak na seba, ale pozerajte na nášho Pána, ktorý je pri vás a vo vás, pripravený pustiť sa s vami do diela, len čo sa na neho obrátite. Uvidíte, že všetkému sa bude dobre dariť.» (SV, Coste III, Ľudovítovi Rivet, kňazovi Misijnej spoločnosti v Richelieu, 19. decembra 1646, s. 133).

Keď pripravujeme svoje srdce a svoj dom na príchod Pána, dovoľme, aby Ježišove slová a charizma svätého Vincenta hlbšie rezonovali v našom srdci i živote. Adventné a vianočné texty nám pôsobivo pripomínajú Toho, ktorý sa narodil, žil a zomrel v hraničných životných situáciách. Evanjelium sv. Jána dojímavo podotýka, že Ježiš «prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali» (Jn 1, 11). Platilo to aj o Svätej rodine. V maľbách a zbožných obrazoch býva často zachytená ako vyrovnaná a pokojná, no v skutočnosti šla cestou chudobných a utečencov.

Táto smutná realita pokračuje aj dnes. Kristus, ktorý bol chudobný, žije v chudobných, ktorí nemajú nič okrem vecí na sebe, chýba im jedlo a prístrešie a sú zbavení svojej ľudskej dôstojnosti. Ale predsa, ako povedal sv. Vincent, chudobní majú «pravú vieru», čo môžeme badať v ich neochvejnej a stálej dôvere v Boha. Ich životy ako aj životy členov Vincentskej rodiny, ktorí im pomáhajú, nám každý deň rozprávajú o adventnej nádeji.

Navrhujem, aby si každý z nás vo svojom nabitom programe počas adventných týždňov vyhradil čas na meditáciu nad Svätým písmom a životom svätého Vincenta, aby sme sa tak stali Ježišovými učeníkmi, ktorí sú «bedliví, zanietení, dôverujúci a vydávajúci svedectvo» o tom, čo je podstatné v našom povolaní členov Vincentskej rodiny. Ak si urobíme čas na stretnutie s Pánom v modlitbe, v Písme a v Eucharistii, budeme podobne ako sv. Vincent s odvahou prosiť Pána, aby nás viedol k chudobným, ktorí často bez povšimnutia prechádzajú okrajom nášho života. Takto budeme s nimi solidárni ako s našimi bratmi a sestrami v Kristovi.

Dovoľte mi, aby som ukončil jedným mocným, typicky adventným obrazom. Ako som už spomenul, kostol Narodenia Pána v Magadane ponúka bývalým väzňom sovietskeho tábora a chudobným spoločenstvo, v ktorom môžu nájsť uzdravenie a nádej. Tento kostolík s udivujúco symbolickou kaplnkou mučeníkov, zastaveniami krížovej cesty, úžasnými vitrážami a nezabudnuteľne pôsobivými ikonami, je ozajstnou pastvou pre oči. Keď človek vstúpi do kostola, predsa len najviac naňho zapôsobí ikona Narodenia Pána (odfotená v úvode tohto listu), ktorá je umiestnená nad oltárom, čo je iste najlepšie po liturgickej stránke.

Pre mňa však táto ikona predstavuje oveľa viac. Ukazuje nám, ako svojím životom Ježišových učeníkov a vincentskou charizmou svedčíme o Božej moci a prítomnosti v dnešnom svete. Napriek tragickej minulosti Magadanu, ikona a kostol Narodenia Pána potvrdzujú, že Kristus znova prichádza na svet. Kostol Narodenia i všetky diela medzinárodnej Vincentskej rodiny nám denne živo pripomínajú, že «Svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.»

Nech sa vo vás opäť zrodí Pán aj počas tohtoročných Vianoc a nech vás požehnáva v nastávajúcom roku!

Váš brat vo svätom Vincentovi,

P. Gregory Gay, CM
generálny predstavený

Comments

comments