Únava sa do vzťahu vkráda vtedy, keď sa zo vzájomnej komunikácie vytratí dôvera a prekvapenie. Predstavte si vzťah, keď bol mladý a nový. Delíte sa o obsah svojich sŕdc a nadšene vykrikujete “ja tiež!”. Pátrate po všetkom, čo máte so svojim milovaným spoločného a každá podobnosť vás poteší.

Pokriveným sa vzťah stáva vo chvíli, keď sa začnete sústreďovať na hľadanie rozdielov, ktoré Vás od Vášho partnera odlišujú. Nedôvera vedie k tomu, že sa jeden druhému váhate zverovať s tým, čo máte na srdci. A ako sa snažíte krotiť svoju úprimnú povahu, oberáte sa navzájom tiež o svoju drahocennú energiu. Táto stratená energia Vás od seba odďaluje.

Každý vzťah má vo svojom jadre nejaký zámer. Niekedy nám má uštedriťaj istú osobnú lekciu, trebárs naučiť nás trpezlivosti a porozumeniu. Inokedy nám pomáha v našom životnom poslaní. Žiadne stretnutie nie je náhodné. Aj “nezáväzné” vzťahy prichádzajú so zámerom čomusi nás naučiť a o čosi sa podeliť.

Najsilnejšie emócie prežívame, keď zistíme, že so svojím partnerom nás spája pocit hlbokej spriaznenosti. Toto spojenie, vzájomná príťažlivosť sú signálom, že ste sa stretli za istým účelom. Pokiaľ bude vzťah tomuto účelu slúžiť, príťažlivosť potrvá. Akonáhle však dôjde zámer k svojmu naplneniu, príťažlivosť sa vytratí. V tom okamihu sa musíte rozhodnúť, či vzťah ukončíte, spomalíte jeho tempo alebo zvolíte iný postup a budete v ňom pokračovať.

Nech sa už rozhodnete akokoľvek, budete vedieť, že ste boli po boku učiteľa, akým ste aj vy sami.

Každá osoba, s ktorou ste strávili čo i len krátky čas, je rovnako dôležitá, ako tá, s ktorou ostanete celú večnosť.

V našom živote nie je žiadna rola príliš malá alebo príliš veľká. Každá prináša dar, ktorý Vám položí k nohám vo chvíli, keď vzťah končí. Je preto vhodné cítiť vďačnosť voči ľuďom, s ktorými ste strávili svoj čas…

Comments

comments