Sme vďačné Panu Bohu, Panne Márii a našim predstaveným, že sme sa mohli zúčastniť na svetových dňoch mladých v Madride.

Našú púť sme začali svätou omšou, ktorú celebroval páter Tomáš Brezáni v kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave. V homilií pripomenul, že Boh pre nás pripravil milosti a od nás očakáva otvorené srdcia – už pri nástupe do autobusu.

Cesta do Madridu bola náročna, preto jedna skupinka využila leteckú dopravu a druhá autobusovú. Všetci sme sa stretli v srdci ZMM.

Prvou zástavkou autobusom boli Benátky. Mesto na vode. Úzke ulice, vysoké budoby a gondole, ktoré turistom ponúkali prehliadku mesta. Druhou prestávkou boli Lurdy. S mnohými kňazmi pater Tomáš koncelebroval sv.omšu na miestie stretnutia Panny Márie s Bernadetkou. Zúčastnili sme sa na modlitbe sv. ruženca. Poslednou zástavkou bolo rodisko nášho zakladateľa – sv. Vincenta v Berceau. V kostole sme mali sv.omšu, navštívili sme rodný dom sv. Vincenta a bol nám premietnutý film z jeho života. Do Madridu sme prišli v piatok 12.augusta po obede.

Po ubytovaní sme boli pridelení do anglickej skupiny. Celý program prebiehal v škole sestier, kde boli ubytovaní mladí. Okrem našej jazykovej skupiny boli francúzske, portugalské, španielske a talianske skupiny. Celkový počet vincenskej mládeže bolo do 2000. Všetci boli ubytovaní v školách, ktoré spravujú DKL.

Zahajujúci pográm bol v kostole Božieho milosdenstva, kde sme mali úvodnú katechézu. Rozdali nám všetkým masky, ktoré sme mali nosiť celý deň na druhej strane hlavy. Počas dňa sme uvažovali, akú masku vo svojom živote používam a či sme ochotný strhnúť túto masku z tváre. V nasledujúci deň sme na masku mali napísať čo nás najviac trápi, s čím bojujeme. Potom nasledovala sviatosť pokánia. Po vyznaní sme spolu s kňazom masku roztrhli a dali sme ju do vopred pripraveného košíka, ktorý sa niesol pri svätej omši ako obetný dar.

V nasledujúci deň bola adorácia, kde mladí z rôzných častí sveta priniesli v sprievode 12 hviezd. Na druhej strane boli napísané rôzne typy chudoby. Cieľom tejto adorácie bolo vyjadriť, že každá chudoba tohoto sveta sa nás dotýka a nesmie nám byť ľahostajné, keď niekto trpí.

Mali sme možnosť navštíviť diela, ktoré majú rozbehnuté naše sestry v Madride. Jedným z nich je pomoc ľudom, ktorý sa ocitli na ulici bez prostriedkov a bez znalostí jazyka. V tomto centre sa poskytuje teplá strava pre 300-400 ľudí, ponúkajú sa rekvalifikačné a jazykové kurzy a možnosť ubytovania. Po takejto prípravé majú títo ľudia väčšiu možnosť sa zamestnať, a tak sa zaradiť do bežného spôsobu života.

Sestry vyučujú na školách a pracujú v nemocnici. Tieto diela majú veľmi dobrú úroveň.

V posledný deň sme mali sv. omšu v kostole sv. Jána z Boha. Úkon kajúcnosti bol nahradený pantomímou: jeden chlapec dostal veľkú previazanú krabicu. Začal ju rozbalovať a vyhadzoval obsah okolo seba. Hľadal to podstatné. Na dne krabice našiel veľkú medailu a to bol pre neho najväčší darček. Tešil sa a vinul si ju k sebe. Panna Mária je pre neho i pre nás nádejou a oporou a spolu s ňou chceme kráčat k cieľu. Potom rozdal medailku symbolicky misijnému kňazovi, sestre vincentke, ako vďaku za duchovné doprevádzanie v združení a mladému, ako symbol, že v mariánskej družine nachádza spoločenstvo a zázemie, a že Máriine vojsko môže pomôct dnešným mladým nájsť cestu k svojmu budúcemu povolaniu. Generálný otec Gregory tiež nás všetkých povzbudil slovami: „Je isté, že Boh je privilegovaným Bohom pokorných, hladných a chudobných a Mária, ktorú dnes vzývame ako jedinú Matku, a toto v plnosti pochopila, nám ukazuje ako to v živote praktizovať. Sv. Vincent, sv. Lujza a sv. Katarína nasledovali a slúžili Bohu v chudobných a i my môžeme pokračovať po ceste, ktorá nás privedie k nášmu skutočnému zmyslu života.

Ná záver vincenského stretnutia sme mali možnosť predstaviť svoju kultúru. Mladí si pripravili ľudové tance a pesničky.

Mali sme možnosť zúčastníť sa i na slovenských katechézach. Kazateľmi boli žilinký biskup Mons. Tomáš Galis a bratislavský eparcha vladyka Mons. Peter Rusnák. Povzbudzovali nás v prehlbovaní v našej viere a v zodpovednosti k tomu, že sme kresťania.

Zúčastnili sme sa na krížovej ceste. Pre množstvo ľudí sme sa nedostali do blízkosti sv. Otca, ale mali sme možnosť vidieť mladých ľudí, ktorí túžia byť vo svojeje viere autentický. Nič im nebránilo byť sústredení. Ani hluk, ani teplo… práve naopak. Svätý otec nás všetkých zjednotil. Samotná vigília a sv. omša toho bola svedectvom. Nerozumeli sme toho veľa, ale tá atmosféra hovorila za všetko. Na letisku vládla príjemná atmosféra. Ani nepriaznivé počasie nám nevzalo radosť, ktorú sme prežívali. Sestričky, ďakujeme, že ste nás sprevádzali svojimi modlitbami a obetami. Aj my sme na vás mysleli všade kde sme boli.

Bol to čas milostí, ako písali aj v českých katolických novinách. Duchovné povolanie v sebe na tomto stretnutí objavili a rozhodli sa pre službu Bohu do tri tisíc dievčat a päť tisích chlapcov. Mladí komentovali, že slová svätého otca Benedikta ich veľmi oslovili,že je to úžasná duchovná síla na takom veľkom stretnutí mladých plných zápalu a viery, že sa rozhodli následovať Pána, ktorému nemožu odpovedať na jeho lásku, len láskou.. Máme z toho úžasnú radosť a dúfame, že aj vás to poteší.

Sestra Margita Grobarčíková a sestra Žofia Nogová

[nggallery id=62]

Comments

comments